Konzervatívne a nenávistné skupiny z USA, a Európy použili dezinformácie a lobovanie na ovplyvnenie diskusie rodovej rovnosti v Afrike.

Autori: Sian Norris, Soita Khatondi Wepukhulu
Preklad: Spolok LIGHT*
_{Publikované so súhlasom openDemocracy.net; odkaz na pôvodný článok tu}

Tento článok je pokračovaním predošlej investigatívy od portálu openDemocracy.

---

V roku 2013 sa v Londýne stretli poprední aktivisti a aktivistky proti interrupciám z Európy a USA, kde plánovali vytvoriť Európsky think-tank, ktorý by ovplyvňoval otázky reprodukčných práv, práv LGBTI+ ludí, a rodovú rovnosť. 

Už po troch rokoch sa sieť Agenda Europe rozhodla rozšíriť svoje aktivity za európske hranice. Obrátila svoju pozornosť na východnú Afriku, kde bol v Ugande v 2014 prijatý zákon proti LGBTI+ ľuďom, ktorý bol však neskôr v tom roku zrušený ústavným súdom.

Aký bol plán siete? Expandovať svoju konzervatívnu agendu v oblasti sexuálneho zdravia a práv v Afrike a ovplyvňovať životy a bezpečie kvír ľudí v tomto regióne.

Nezávislý investigatívny portál openDemocracy získal tisícky emailov, ktoré odhaľujú plány členov a členiek siete Agenda Europe na dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom šírenia dezinformácií a lobovania u lídrov východnej Afriky.

Správy boli odoslané medzi 2013 a 2019, kedy sa sieť premenovala, potom čo sa rozrástla na 400 členov a členiek. Nachádzal sa tam obsah, ktorého cieľom bolo zrejme podnecovať nenávisť proti LGBTI+ ľuďom medzi spojencami v Afrike.

Napríklad v jednom z takýchto emailov zaslaných 23. februára 2016 sa nesprávne tvrdilo, že švédski politici a političky, ktorí sa zasadzujú za práva LGBTI+ ľudí, sa zároveň usilujú o legalizáciu nekrofílie. Naratív, že kvír aktivizmus je spojený s normalizáciou nezákonných, nekonsenzuálnych sexuálnych činov je dezinformácia – ale jeho odosielateľ Stefano Gennarini ho podporil tvrdením, že táto dezinformácia je „veľmi efektívna pri ázijskej a africkej populácii“.

Gennarini je viceprezidentom pre právne štúdie v Centre pre rodinu a ľudské práva (C-Fam), americkej organizácie, ktorú nezisková právnická organizácia Southern Poverty Law Centre (SPLC) považuje za „nenávistnú skupinu“ zameranú na boj proti právam LGBTI+ ľudí. Riaditeľ C-Fam Austin Ruse bol aktívny aj v sieti Agenda Europe, kde v samostatnom e-maile naznačil, že Afrika sa stala „primárnym cieľom“, pretože „pravicový“ odpor proti LGBTI+ ľuďom sa už dal do pohybu.

Ruse napísal, že Afrika je „viac naklonená“ konzervatívnym hodnotám ako Európa, ktorú označil za „jedného z páchateľov tejto odpornej [progresívnej] agendy. […] Európania sa môžu postarať sami o seba.“ Naznačil tak, že aktivisti a aktivistky proti rodovej rovnosti čoraz viac veria, že Afrika je najlepším miestom na uplatnenie ich vplyvu a svoje aktivity. V inom emaili Ruse žiadal členstvo siete Agenda Europe o mená „spriatelených“ afrických organizácií, ktorým by podľa neho mohol pomôcť získať prístup k federálnym finančným prostriedkom USA.

Tieto emaily potvrdzujú, čo africkí občianski aktivisti a aktivistky vedeli už dlhší čas. Neokoloniálna politika a postoje európskych a amerických aktérov naďalej deformujú demokraciu v krajinách globálneho Juhu tým, že nachádzajú spoločnú reč s hnutiami proti právam LGBTI+ ľudí. Aspoň 31 z 54 afrických krajín stále kriminalizuje konsenzuálnu sexuálnu aktivitu osôb rovnakého pohlavia. Podľa správy od Amnesty International niektoré krajiny prijímajú čoraz viac drakonickú legislatívu namierenú proti LGBTI+ ľuďom, ktorá sa opiera o koloniálne zákony z obdobia pred získaním nezávislosti.

„Boj za slobodu a oslobodenie neskončil so získaním nezávislosti; je to pokračujúci boj,“ povedala Olabukunola Williams, vedúca oddelenia sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv feministickej mimovládnej organizácie Akina Mama wa Afrika (Matky Afriky) so sídlom v Ugande.

„Patriarchát na prežitie potrebuje imperializmus, ideu nadvlády bielej rasy a kapitalizmus, a sloboda afrických krajín si vyžaduje odstránenie týchto vzájomne prepojených systémov útlaku,“ povedala pre portál openDemocracy.

AGENDA AFRIKA

Počas prvých rokov svojej existencie sieť Agenda Europe nevenovala veľa času diskutovaniu o právach LGBTI+ ľudí v Afrike. To sa zmenilo v roku 2015, keď sa Sharon Slater stala silnejším hlasom v tejto sieti.

Slater je zakladateľkou americkej organizácie Family Watch International (ďalej „FWI“), ktorá lobuje a vedie kampaň proti komplexnej sexuálnej výchove a za „rodinné práva“. Čoskoro sa stala pravidelnou prispievateľkou v rámci emailového vlákna siete Agenda Europe, kde otvorene prezentovala svoje zameranie na Ugandu. V marci 2016 zaslala skupine email, v ktorom tvrdila, že jej dokumentárny film, The War On Children (Vojna proti deťom), ktorý nepravdivo tvrdí, že sexuálna výchova má za cieľ „indoktrinovať“ a „sexualizovať“ deti, v Ugande „vyvoláva rozruch“ a „podnecuje protesty na ministerstve školstva“.

Nasledujúci rok po vydaní filmu si v emailoch získaných portálom openDemocracy Slater pýtala od členov siete Agenda Europe „odporúčania… obrázky a videá, ktoré by (sme) mali zahrnúť“ do nového filmu o „agende o sexuálnych právach“. Nie je známe, či nejakí členovia a členky na jej žiadosť reagovali.

Film „Vojna proti deťom“ zažil v Ugande znovuzrodenie začiatkom roku 2020, keď bol uvedený v televíznej relácii Code Green na kresťanskej stanici Spirit TV. V relácii vystúpili aj dvaja miestni odporcovia ľudských práv: Pius Okiror, právnik siete Agenda Europe a člen Human Life International Uganda a Alex Bwesigye, výkonný tajomník organizácie Life and Family Umbrella Uganda. Obaja opísali Slater ako expertku a podporili myšlienky filmu o tom, že „homosexuáli sa zameriavajú na deti”.

Neexistujú žiadne dôkazy, že by sa LGBTI+ ľudia „zameriavali“ na deti. Výskumy opakovane ukazujú, že LGBTI+ ľudia nezneužívajú a ani sa „nezameriavajú“ na deti o nič viac než ľudia, ktorí sa neidentifikujú s LGBTI+ identitami. Podľa Americkej psychologickej asociácie deti nemajú väčšie riziko byť zneužité LGBTI+ dospelými než heterosexuálnymi dospelými, a zároveň neexistuje žiadny dôkaz, že by sa LGBTI+ ľudia snažili deti „naverbovať“.

„Tieto západno-orientované skupiny zradikalizovali ugandské obyvateľstvo, podnietili v nich nenávisť a ovplyvnili extrémnu konzervatívnu drakonickú legislatívu, ako napríklad zákony proti LGBTI+ ľuďom.“ povedal Frank Mugisha, výkonný riaditeľ Sexual Minorities Uganda (SMUG), pre portál openDemocracy. SMUG je jednou z kvír organizácií, ktoré v posledných rokoch čelili potláčaniu zo strany vlády.

Slater mala v minulosti dobre zdokumentovaný vzťah s ugandským pastorom Martinom Ssempom, veľkým podporovateľom takzvaného zákonu Zabime gejov z roku 2014. (Ugandský ústavný súd krátko po prijatí vyhlásil tento zákon za neplatný, pretože v čase jeho prijatia nebol v parlamente dostatočný počet poslancov.) Na webovej stránke FWI bol Ssempa uvedený ako jej africký koordinátor až do roku 2014, keď s ním organizácia aj Slater prerušili kontakty kvôli jeho obhajobe trestu smrti za „homosexualitu s priťažujúcimi okolnosťami“, hoci na webovej stránke FWI bol stále uvedený ako dobrovoľník až do roku 2015.

„Mnohí Afričania veria, že homosexualita je import zo Západu a ironicky sa odvolávajú na náboženské presvedčenie, a zákony z koloniálnej éry, ktoré sú cudzie našej ústave, aby nás prenasledovali. Ja to vidím tak, že toxickým importom je homofóbia – nie homosexualita. Vďaka absurdným myšlienkam šíreným americkými fundamentalistami sme neustále nútení reagovať na mýtus – dávno vyvrátený vedcami – že homosexualita vedie k pedofílii.“

Frank Mugisha, PhD, ugandský aktivista

Nedávno sa Slater zúčastnila na Africkej medziparlamentnej konferencii o rodinných hodnotách a zvrchovanosti 2023, kde naliehala na ugandského prezidenta Yoweriho Museveniho, aby do zákona o slobode a zdraví pridal klauzulu o „konverznej terapii“, zdiskreditovanej praktike, ktorá sa pokúša zmeniť sexuálnu orientáciu človeka.

Niekoľko týždňov po tejto konferencii Museveni napísal parlamentu, že túto „rehabilitačnú” doložku podporoval, ale bol nútený ju prehodnotiť kvôli nákladom, ktoré by to spôsobilo vláde. FWI od vtedy tvrdí, že je proti zákonu o slobode a zdraví (AHA) a na jej webovej stránke sa píše:: „Pani Slater vtedy ani nikdy predtým neobhajovala ugandský zákon proti homosexualite.“

V iných krajinách východnej Afriky, v Tanzánii aj Burundi, došlo nedávno k zásahom proti LGBTI+ komunite, vrátane vytvorenia sledovacej jednotky v roku 2018 v Tanzánii, ktorej cieľom je prenasledovanie a zatýkanie LGBTI+ ľudí..

„Väčšina toho, čo sa deje v Ugande a v iných častiach Afriky ohľadne kampaní zameraných proti LGBTI+ ľuďom je ovplyvnená Západom, a to hlavne Spojenými Štátmi“, povedal Frank Mugisha.

VÝVOZ HOMOFÓBIE

Uniknuté emaily naznačujú, že sieť Agenda Europe dostala nový impulz na zameranie sa na Afriku po prekvapivom víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách USA v roku 2016.

Dva dni po voľbách niektorí členovia a členky tejto siete diskutovali o tom, ako najlepšie využiť Trumpovo víťazstvo. Medzi nimi bol Trumpov vtedajší právnik John Eastman, ktorý bol odvtedy trestne stíhaný za jeho snahu zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020.

Uniknuté emaily ukazujú, že táto skupina plánovala koordinovať list od afrických lídrov Trumpovi o „vnucovaní sexualizovanej ľavice“ (pozn. red. list upozorňoval na nárast vplyvu skupín, ktoré sa zasadzujú za reprodukčné práva a práva menšín). Brian Brown zo Svetového kongresu rodín – ďalšej americkej koalície, ktorú SPLC označuje za nenávistnú skupinu – navrhol, aby sa jeho kolegyňa Theresa Okafor „ujala vedenia“ v tejto oblasti. Ruse z C-Fam sa pochválil svojou blízkosťou k Trumpovým poradcom Steve Bannonovi a Kellyanne Conway a uisťoval skupinu, že môžu „dať [list] do správnych rúk.“

„Takéto zahraničné ovplyvňovanie ukazuje, čo my ako Afričania a Afričanky vieme, a teda, že homofóbia a transfóbia sú neafrické, nie homosexualita [a transrodovosť].“ povedala Clare Byarugaba, vedúca oddelenia pre diverzitu, rovnosť a inklúziu v organizácii Chapter Four Uganda, ktorá podporuje občianske slobody a ľudské práva v Ugande.

Na žiadosť portálu openDemocracy o komentár Brown odpovedal: „nerobíme rozhovory s uplatenými figúrkami Soroša“ a aby sme „toto dali do nášho článku.“ Tvrdenia, že novinársku prácu alebo progresívne ciele ovláda George Soros, ktorého filantropická nadácia je jedným z mnohých sponzorov portálu openDemocracy, sa často spájajú s antisemitizmom a krajne pravicovými konšpiračnými teóriami.

Podľa e-mailov, ktoré preskúmal portál openDemocracy, boli Slater, Brown a Ruse spolu so zakladateľom španielskej anti-ľudskoprávnej skupiny CitizenGO Ignaciom Arsuagom najhlasnejšími členmi Agendy Európa práve v otázkach Afriky.

CitizenGO má pobočku v Keni, kde vedie kampane proti interrupciám, právam LGBTI+ ľudí a sexuálnej výchove. V roku 2018 vypravila do Nairobi autobus s nápisom: „pohlavie sa nedá zmeniť“. Neskôr tom istom roku sa v meste konala výročná konferencia Svetového kongresu rodín, ktorú organizoval Brown.

V roku 2019 kenský najvyšší súd opätovne potvrdil zákony proti LGBTI+ ľuďom. V roku 2023 poslanec parlamentu Kene Peter Kaluma navrhol Zákon o ochrane rodiny, ktorý by kvír ľudí stigmatizoval ešte viac. CitizenGO a jeho spojenci v Keni tento krok podporujú, a to aj prostredníctvom šírenia online petícií ktoré vyzývajú na jeho schválenie.

Slater poslala skupine email, kde entuziasticky hovorila o anti-rodovom autobuse CitizenGO na Medzinárodnom dní žien v predošlom roku, po tom, ako sa o ňom písalo v médiách počas pracovnej cesty do New Yorku. Napísala, že bolo „tak úžasné“, že Arsuaga poukázal na „radikálnu rodovú agendu“.

Z emailov vyplýva, že o dva týždne neskôr Slater oznámila členom Agendy Europe, že druhý film, ktorý plánuje FWI, bude obsahovať zábery „anti-rodového autobusu“ a zariadila, aby Arsuaga na stretnutí skupiny „UN Family Rights Caucus” (nemá spojitosť s OSN) rozprávala o „genderovej ideológii a genderovom autobuse“ (prekl. pozn. UN sú anglické iniciály pre OSN). Táto skupina je koalíciou aktivistov a lobistiek zameraných na boj proti ľudským právam, ktorú Slater založila a ktorej predsedá. Jej deklarovaným cieľom je „chrániť a podporovať prirodzenú rodinu“. Skupina nie je pridružená k OSN (napriek tomu, že má v mene UN), no FWI má poradný štatút v Hospodárskej a sociálnej rade OSN.

Sieť Agenda Europe sa v roku 2019 rozpadla a reformovala na sieť Vision Network, a to z dôvodu „pretrvávajúcich nejasností týkajúcich sa vzťahu medzi sieťou Agenda Europe a rovnomenným blogom/účtom na Twitteri (sieť X)“, ako sa uvádza v emaili z roku 2019 zaslaným správcom emailovej skupiny. Tento krok nasledoval aj po správe od Neila Dattu, riaditeľa Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva, v ktorej poukázal na taktiky siete v boji pri obmedzovaní práv žien a LGBTI+ ľudí.

Na stránke siete Vision Network sa uvádza, že pôsobí v Afrike, Južnej Amerike, Ázii a Európe. Európsku sekciu vedie Sophia Kuby, ktorá bola súčasťou Aréte Akadémie v Pezinku v roku 2023.

Sophia Kuby je dcérou kresťanskej propagandistky Gabriele Kuby, ktorá stojí za dezinformačnou knihou s názvom Globálna sexuálna revolúcia. O ich sile a vplyve na politiku Slovenska, vrátane referenda za rodinu v roku 2015, je možné sa dočítať v článku akademičky Veroniky Valkovičovej a akademika Pavla Hardoša.

Podľa analýzy daňových priznaní týchto organizácií v USA v rokoch 2015 až 2022, ktorú uskutočnil portál openDemocracy, členské organizácie siete Agenda Europe (Family Watch International, Alliance Defending Freedom, Human Life International a World Youth Alliance) zvýšili svoje rozpočty v Afrike v čase pôsobenia tejto siete a aj po jej aktívnom období. Portál openDemocracy zistil, že tieto skupiny v tomto období minuli v Afrike celkovo 2,9 milióna dolárov. Finančné pohyby sú prakticky nedohľadateľné, pretože v krajinách, v ktorých pôsobia, neexistujú zákony o finančnej transparentnosti alebo sa nedostatočne presadzujú, čo sťažuje presné sledovanie výdavkov organizácií.

Organizácie Family Watch International a C-Fam na žiadosť portálu openDemocracy o komentár nereagovali.